Každý druh vzácneho kameňa má svoju charakteristickú farbu (foto: Cynthia Berridge/sxc).
Každý druh vzácneho kameňa má svoju charakteristickú farbu (foto: Cynthia Berridge/sxc).

„Kde bolo tam bolo... bol raz jeden kráľ, ktorý mal kryštáľovo sa  jagajúcu guľu, a tá mu prezradila tajomstvo tajomstiev – ako získať ešte väčšiu moc a slávu...“ Určite si od detstva pamätáme rozprávky, v ktorých drahé kamene maju svoju magickú silu a múdrosť. Sú tu s nami od nepamäti, ako nemí svedkovia ľudskej histórie a zároveň vzácnymi slzami našej matky Zeme, ktoré tu zostanú aj po nás. No a možno si uchovajú vo svojej žiariacej kráse spomienku na stretnutie s nami a budú môcť o tom porozprávať.

Z histórie drahých kameňov

Mnohé dávne civilizácie a kultúry využívali krásu a silu ukrytú v kameňoch. Vedomosti o liečení kameňmi boli vraj známe už v bájnej Atlantíde, odkiaľ sa po jej zániku dostali do celého sveta. Liečivé tinktúry poznali v Babylone a Asýrii.

Egypťania zase verili, že drahokamy náležia bohom a považovali ich za symboly večnosti a krásy. Dávali ich svojim blízkym do hrobov ako ochranu pri prechode na druhý svet. Egyptskí zlatníci opracovávali drahé kamene (ako napr. tyrkys, lazurit, karneol) použitím kremeného piesku a vsádzali ich do zlata. Podobná technika bola známa aj v Číne.

Rimania zase uprednostňovali leštenie drahých kameňov. O cisárovi Nerovi je známe, že si bystril zrak smaragdom, ktorý nosil pripevnený ako monokel. Rímski patríciovia zase hladkali kryštáľové gule, aby si chladili v horúčavách ruky.

Indiáni zvykli so sebou nosiť vrecúško drahokamov, ktoré považovali za posvätné – spájalo dušu s pozemskými a nebeskými silami.

Drahokam v kresťanskom stredoveku bol symbolom múdrosti, spravodlivosti, zdravia a mal posilniť vieru v Boha. Boh dal kameňu zázračnú moc a otváral srdcia tým, ktorí ho budú nasledovať. Vedecké a lekárske poznatky o mineráloch zozbieral v 13. storočí Albert Veľký, nemecký teológ, filozof a prírodovedec. Farmaceuticky sa v tej dobe miešali v podobe prášku s inými substanciami do rôznych liečiv a boli súčasťou hojivých mastí, obkladov a púdrov. Najväčšiu slávu však získali drahokamy vďaka mágii – používali sa na predpovedanie budúcnosti, získanie bohatstva, odohnanie prírodných katastrof atď.

V  súčasnosti, dobe rýchleho technického rozvoja, kamene opäť ožívajú. Napr. rubínové kryštály nájdeme v laseroch mikroskopickej chirurgie. Rozdrvené kryštály sú súčasťou ultrazvukových prístrojov, hodiniek a pamäťových čípov počítačov.

Neopracovaná vzorka opálu z Nevady, USA. (foto: wikipedia.org)
Neopracovaná vzorka opálu z Nevady, USA. (foto: wikipedia.org)

Čo sú drahé kamene?

Za drahé kamene či drahokamy označujeme minerály osobitej krásy, zriedkavého výskytu, veľkej odolnosti a výnimočnej farby. Rozdeľujeme ich na prírodné, anorganické a umelé, čiže synteticky vyrobené v laboratóriu.

K  dvanástim najvzácnejším drahokamom na svete patria: diamant, rubín, zafír, smaragd, akvamarín, chryzoberyl, topás, turmalín, olivín, granát, perla, opál.

Veda, ktorá sa zaoberá náukou o drahých kameňoch, sa nazýva gemológia. Gemológ je vlastne detektív, ktorý komplexne študuje každý kameň, od nájdenia až po jeho vybrúsenie a vyleštenie. Pomocníkom pri jeho práci sú mikrofotografie, ktoré mnohonásobne zväčšia vnútornú štruktúru drahokamu a tým mu pomôžu odhaliť rozdiel medzi originálom a napodobeninou.

Kde sa nachádzajú náleziská drahokamov?


Niektoré minerály typu kremeň alebo granát je možné nájsť na miestach celého sveta. Vzácnejšie druhy, ako diamant či smaragd, sú zriedkavejšie, lebo ich vznik závisí od zvláštnych geologických podmienok. V súčasnosti poznáme asi 3000 rôznych minerálov, no použiteľných drahokamov je len okolo 50 druhov. Počet minerálov, ktoré sa pokladajú za drahé kamene sa mení v závislosti od nových zdrojov výskytu i od módnych trendov.

Veľké náleziská sa našli v Brazílii, USA, v Južnej Afrike (Zambia, Botswana, Zaire, Madagaskar). Ďalšími miestami s výskytmi drahokamov sú India, Barma, Thajsko, Austrália a Rusko.

Napriklad v Barme (nálezisko Mogok) sa vyskytujú najkvalitnejšie rubíny na svete, ktoré sa tažia tradičným primitívnym spôsobom. Jediný drahokam celoeurópskeho významu, ktorý sa ťažil na Slovensku (v lokalite Červenica-Dubník), bol drahý opál.