Podivuhodný prípad Benjamina Buttona. Slovenská premiéra: 5. február 2009. (Foto (c) Paramount Pictures / Warner Bros)
Žánr: Dráma / Mysteriózny / Fantasy film Země: USA 2008, 166 min Réžia: David Fincher
Podivuhodný prípad Benjamina Buttona je adaptáciou krátkej poviedky F. Scotta Fitzgeralda. Prejdeme v nej z konca 1. svetovej vojny až na prah 21. storočia a vypočujeme si príbeh muža, ktorý je iný ako ostatní - narodil sa ako 80-ročný a postupne mladol. Príbeh o tom, akých ľudí tento neobyčajný človek stretol, aké miesta na svojej ceste navštívil, o láskach, ktoré našiel i stratil, o radosti zo života, smútku zo smrti a o tom, čo trvá večne.
Benjamin Button (Brad Pitt - Twelve Monkeys, Legends of the Fall, Babel) sa narodil v New Orleans v roku 1918 na konci svetovej vojny - čo je dobrá noc pre narodenie. Mama mu však zomrela pri pôrode a otec, zhrozený chlapcovým zjavom, sa ho vzdal a zaniesol nemluvňa do domova dôchodcov. „Otec je presvedčený, že keď sa syna po smrti svojej manželky zbaví, pomôže mu to prekonať obrovskú bolesť. V skutočnosti však tento skutok celý život ľutuje. Bude ho prenasledovať navždy,“ hovorí Jason Flemyng (Hviezdny prach), stvárňujúci postavu Benjaminovho otca.
Zmierený so smrťou už v ranom veku
Benjamina sa v domove dôchodcov ujíma prívetivá černošská slúžka Queenie (Taraji P. Henson - Talk to me). Chlapec tu vyrastá v prostredí vyrovnanosti so stratou. „Prichádza zo sveta ľudí, ktorí sú zmierení so svojou smrteľnosťou, a preto sa smrti nebojí,“ hovorí režisér David Fincher (Alien³, Se7en, Fight Club). „Každá osoba, ktorú spoznáva, čoskoro zmizne, každý moment môže byť ten posledný, čiže s najhlbšími aspektmi smrti je oboznámený už v ranom veku. Všetci raz umrieme. A predsa celé naše žitie sa zameriavame na to, aby sme na smrť nemuseli myslieť ako na nevyhnutnosť,“ myslí si Fincher.
Benjamin sa s Daisy stretáva v dobe, keď sú obaja ešte deťmi. Daisy prichádza do domova dôchodcov navštíviť svoju starú mamu a pod Benjaminovým vonkajším výzorom starca vidí dieťa.
Benjamin sa s Daisy stretáva v dobe, keď sú obaja ešte deťmi. Daisy prichádza do domova dôchodcov navštíviť svoju starú mamu a pod Benjaminovým vonkajším výzorom starca vidí dieťa. (Foto (c) Paramount Pictures / Warner Bros)
40 rokov visel vo vzduchu
F. Scott Fitzgerald sa inšpiroval výrokom Marka Twaina: „Ak by sme sa mohli narodiť ako osemdesiatroční a postupne sa blížiť k osemnástim, život by bol omnoho šťastnejší,“ a v roku 1920 napísal Podivuhodný prípad Benjamina Buttona. Myšlienka previesť Fitzgeraldov kratučký príbeh na plátno bola dlhé roky považovaná za príliš ambicióznu a príliš fantastickú, aby sa stala reálnou. Projekt visel vo vzduchu asi 40 rokov, kým sa ho chopili producenti Kathleen Kennedy (E.T., Jurassic Park, The Sixth Sense), Frank Marshall (The Bourne Ultimatum, spolu s Georgom Lucasom produkoval filmy o Indiana Jonesovi) a Ceán Chaffin (producentka filmov The Game, Fight Club, Zodiac). Rozhodnutie zrealizovať tento film bolo z hľadiska dramaturgie aj technického zabezpečenia ambicióznym krokom. „Ako by ste stručne vytvorili príbeh, v ktorom človek prežije svoj život so všetkými výhrami a pádmi, od hrobu po kolísku v jedinom filme?“ uvažuje Kennedy. „Na to, aby bol príbeh vystihnutý citlivo a aby zachytával celý život, sme potrebovali viac času, “ vysvetľuje. Film trvá 166 minút a ku koncu je už mierne naťahovaný a únavný...
Pre Erica Rotha (The Horse Whisperer, Munich, držiteľ Oscara za scenár k filmu Forrest Gump) znamenal tento film príležitosť, ako ukázať široké možnosti, ktoré nám ponúka život cez bežné, každodenné momenty až po udalosti obrovských rozmerov ako I. a II. svetová vojna. „Eric si dokázal uvedomiť potenciál Fitzgeraldovho veľkého a zároveň hlboko osobného príbehu. Už v snímke Forrest Gump sa mu podarilo ukázať intímne portréty v syntéze s epickými príbehmi,“ komentuje Kennedy. „To, čo je na tomto filme podmanivé, je práve odlišný spôsob života. Aj keď ide Benjamin naopak, prvý bozk a láska sú však preňho rovnako dôležité a jedinečné. Nie je rozdiel v tom, či žijete svoj život od konca, alebo od začiatku. Záleží na tom, ako ho žijete,“ dodal Kennedy.
Práve v období písania scenára stratil Roth oboch rodičov. „Ich smrť bola pre mňa veľmi bolestivá a na mnohé veci som sa začal pozerať inak,“ spomína. „Myslím, že ľudia budú reagovať vo filme na podobné veci, ako som reagoval ja.“ Benjaminova situácia je síce podivná, no jeho cesta poukazuje na emócie ovplyvňujúce život každého z nás - radosť z lásky, smútok zo straty. „Dotýka sa otázok, ktoré sa pýtame v priebehu našich životov,“ hovorí Marshall. „Dokáže vyvodiť množstvo rozdielnych pohľadov. Ten, kto má 60 rokov, sa na film bude pozerať celkom iným spôsobom ako 20-ročný,“ konštatuje.
Maskérom trvala úprava Brada Pitta na “staršiu verziu” denne až 5 hodín.
Maskérom trvala úprava Brada Pitta na “staršiu verziu” denne až 5 hodín. (Foto (c) Paramount Pictures / Warner Bros)
Daisy a Benjamin
Spolu s Pittom Fincher obsadil aj Cate Blanchettová (Indiana Jones and the Kingdom of the Crystal Skull, The Aviator). Odkedy ju videl v Elizabeth, neprestajne na ňu myslel. „Ľudí s týmto druhom schopností a silou osobnosti nevidíte často,“ popisuje režisér. „Táto herečka,“ pripája sa Brad Pitt, „nás všetkých dostala na vyššiu úroveň. Je výborná... stelesnený pôvab. Páčilo sa mi, že hrala tanečnicu. Hodilo sa to na ňu vzhľadom na jej osobnosť vyžarujúcu nepopierateľnú eleganciu.“ Vzťah medzi postavami Daisy a Benjaminom sa začne rozvíjať vo chvíli, keď ona pochopí jeho nadprirodzenosť a naučí sa s tým žiť. Eric Roth poznamenáva: „Cate stelesňuje ženu, ktorá sa musí zmieriť s myšlienkou, že kým ona starne, osoba, ktorú miluje, je na opačnej ceste. Čím bude jej život potom? Spočiatku je impulzívna, vášnivá tanečnica, postupne sa z nej stáva žena s tajnými a hlbokými zásobami vnútornej sily.“ Daisy je len jednou z postáv, ktoré sa objavia v Benjaminovom živote. „Benjamin je ako hracia guľa a ľudia, ktorí s ním prídu do styku, na ňom nechávajú stopy,“ hovorí Fincher. „A o tom je život - zbierka škrabancov a úderov.“ Pitt s ním toto presvedčenie zdieľa. „Film hovorí o tom, že za svoje vlastné životy sme zodpovední,“ vysvetľuje herec. „Jedine my zodpovedáme za svoje úspechy a zlyhania a nikoho iného z nich nemôžeme obviňovať a nikto si ich nemôže pripisovať. Osud určite zohráva svoju úlohu, no v konečnom dôsledku jeho tvar záleží len a len na nás.“
Benjamin dospieva vo vzdialenom ruskom prístavnom meste Murmansk, kde stretáva ďalšiu dôležitú osobu- Elizabeth Abbott, ktorú si zahrala Tilda Swinton (Caravaggio, Narnia: Prince Caspian)„Tilda už mnohokrát dokázala, že vie zahrať čokoľvek,“ hovorí Kennedy. Potvrdila to aj nedávna soška Oscara za najlepší výkon vo vedľajšej roli v snímke Michael Clayton. „Ona je otvorená, energická a seba hľadajúca, on je trpezlivý, jednoduchý a optimistický. Je to fér výmena,“ hovorí Swinton. „Jeden od druhého sa veľa naučia. Na konci svojho životného dobrodružstva je ovplyvnená Benjaminovým spôsobom žitia. Prijíma jeho myšlienku, že za život každého z nás si zodpovedáme sami.“
Štylizácia
Fincher spolu s tímom architektov pracoval na tom, aby film vyzeral, akoby ste listovali vo fotoalbume, plným jednoduchých ľudí žijúcich obyčajné životy. Kostýmy sú štylizované. „David komponuje ako maliar,“ hovorí kostýmová výtvarníčka Jacqueline West (pracovala napr. s režisérom Terrencom Malickom na filme The New World, alebo jeho najnovšom, ešte nedokončenom projekte Tree of Life). „Keď som prišla na scénu železnice,“ pokračuje, „bolo to ako na Caillebottovom obraze. Tak som pre inšpiráciu siahla po raných impresionistoch - Manetovi, Toulouse-Lautrecovi a Caillebottovi.“ Na oblečenie Benjamina sa West zamerala na herecké ikony 20-teho storočia. „Pre 40-te roky som použila Garyho Coopera, na 50-te Marlona Branda, na 60-te roky Steva McQueena. Brad má rovnakú charizmu ako oni. Vedela som, že mu to sadne,“ prezrádza výtvarníčka s úsmevom. K výslednej optike a atmosfére filmu prispeli kameraman Claudio Miranda (The Crow) s hudobným skladateľom Alexandre Desplatom (Girl with the Pearl Earring, Painted Veil, The Golden Compass)
Neskôr, po odlúčení s Benjaminom, ide Daisy po vlastnej dráhe, ktorá ju privádza do New Yorku na dráhu tanečnice. Ich cesty sa budú schádzať a rozchádzať, až kým nedospejú k tomu, čo Fincher nazýva „sladkým miestom“ uprostred, keď je im predurčené, aby boli spolu,“ prezrádza režisér.
Neskôr, po odlúčení s Benjaminom, ide Daisy po vlastnej dráhe, ktorá ju privádza do New Yorku na dráhu tanečnice. Ich cesty sa budú schádzať a rozchádzať, až kým nedospejú k tomu, čo Fincher nazýva „sladkým miestom“ uprostred, keď je im predurčené, aby boli spolu,“ prezrádza režisér. (Foto (c) Paramount Pictures / Warner Bros)
Spracovanie
Film sa nakrúcal v Montreale, Karibskom mori a New Orleanse, ktorý sa v čase nakrúcania práve spamätával z devastácie spôsobenej hurikánom Katrina. Snímka je na Davida Finchera neobvykle sladká. Pripomína skôr Spielbergov alebo Zemeckisov rukopis. Stavaná podobne ako Forrest Gump, kde hlavná postava je zároveň rozprávačom - nenápadný človiečik, ktorý diváka svojou nevinnosťou dojme k slzám. Podobne ako Forrest sa odohráva na pozadí americkej histórie, aby si amerického diváka získal ešte viac. Dalo by sa povedať, že spomínanú snímku mierne kopíruje, vezie sa na „overenom“ Forrest Gumpovi. Nie je to ten osobitý Fincher, akého poznáme z predošlej tvorby, film je príliš uhladený. Dokonalá bublina, materiál ako šitý pre akademikov. Tí ho pravda aj náležite poctili - 13 nominácií na Oscara. Snímka sa snaží tlačiť na emócie. Divák, ktorý nefandí citovému vydieraniu, ostane skôr otrlý a film preňho zapadne do kategórie „ďalší profesionálne vyzerajúci priemer“. Prílišná snaha o hollywoodsku uhladenosť vzala snímke tajuplnosť.
Nostalgická, jemne melancholická snímka s hrejivým pocitom na srdci však istotne má svoje kúzlo a je príjemným rozjímaním nad životom. Komu sadne, bude pri veľkolepom príbehu roniť slzy... príbehu o človeku ako každý z nás, ktorý nie je schopný zastaviť čas.
Svojí novou knihou, dějinami Československa, ohromila Madeleine Albrightová v zámoří. Pražská zima se stala třetí v žebříčku... [217x, Literatura, 10.5.]
Patricia Watwoodová a další dva umělci vystavili v galerii Forbes svoji obhajobu předností současného klasického umění realismu a... [210x, Umenie a kultúra, 12.5.]
Sesazení policejního šéfa by bylo dalším logickým krokem v boji proti tvrdé maoistické linii bývalého generálního tajemníka Ťiang... [168x, Režim, 11.5.]
Moderní psychiatrie sešla na scestí. Problematika duševního zdraví by měla být prioritou ve všech společenstvích a se stigmaty... [149x, Zdravie, 14.5.]
Na fotografii čelí Gary Locke kritice ve stylu kulturní revoluce. Tabulka, která mu visí na krku říká: "Můžeš letět v ekonomické... [140x, Čína, 12.5.]
Učitelka angličtiny paní Che Pchej-žung sdělila další podrobnosti o dramatickém útěku slepého čínského advokáta z jeho domácího... [125x, Demokracie a lidská práva, 10.5.]
