Zlatá éra mexickej kinematografie

Piatok, 10. február 2012, meniny má Gabriela

Zlatá éra mexickej kinematografie
Peter Jonaštík \| 10.02.10

Súvisiace témy:

Pueblerina (Vidiečanka) 1949, réžia Emilio Fernández. (Foto: Österreichisches Filmmuseum)

Pueblerina (Vidiečanka)1949, réžia Emilio Fernández. (Foto: Österreichisches Filmmuseum)

Filmové múzeum vo Viedni prináša od 10. februára retrospektívu zlatej éry mexickej kinematografie rokov 1930–1954. Otvárací večer patril snímke Emilia Fernándeza Enamorada (Zamilovaná) z roku 1946.

Už začiatkom 30-tych rokov produkovalo Mexiko jedno štvrťstoročie asi najpestrejšiu kinematografiu na svete. Len v málo krajinách existovala porovnateľná rozmanitosť v produkcii, žánroch a množstve filmových majstrov. Komerčná sila mexickej kinematografie spolu s jej hviezdnymi protagonistami bola založená na fakte, že Mexiko dodávalo filmy celému španielsky hovoriacemu trhu Latinskej Ameriky a dosahovalo aj komerčné úspechy v Európe i USA. V 30-tych rokoch uplynulého storočia sa krajina stala aj dôležitým útočiskom pre európsku emigráciu – niektorí autori boli natoľko fascinovaní novou krajinou a jej tvorbou, že sami prechádzali tzv. mexickými periódami a rodený Nemec, Alfredo B. Crevenna sa dokonca stal najproduktívnejším režisérom v mexickej filmovej histórii.

Flor silvestre 1943, réžia Emilio Fernández. (Foto: Österreichisches Filmmuseum)

V 50-tych rokoch dosiahla mexická filmová produkcia svoj vrchol a zároveň sa skončilo aj obdobie jej priemyselnej existencie. V rámci retrospektívy predstaví Filmové múzeum majstrovské diela od Emilia Fernándza či Fernanda de Fuentesa aj s neznámymi filmovými lahôdkami ako Vámos con Pancho Villa (De Funetes, 1935) či Rio Escondido (Fernández, 1948). Mnohé filmové diela Emilia Fernándeza odrážajú aj tradície a vplyv indigénneho obyvateľstva ako napríklad vo filme María Candelaria z roku 1944. V tomto období podporovala vláda Lázara Cardenasa totiž nacionalizáciu kultúry. Fernándezova tvorba sa hlásila k archaizmu a principiálnosti, azda výnimku tvorí len revolučná snímka Enamorada (1946) ako aj jeho melodrámy ako napríklad Flor silvestre (1943).

Melodráma sa stala umelecky ambicióznym kinom a centrálnym žánrom zlatej éry mexickej kinematografie. Medzi klasiky melodrámy danej periódy patria aj diela režisérov ako Julio Bracho (Distinto amanecer, 1943), Fernando de Funetes (La mujer sin alma, 1947) či Roberto Gavaldón (La diosa arrodillada, 1947). Nemalú zásluhu na úspechu mexickej kinematografie zohrali aj herecké hviezdy ako María Félix, Dolores del Rio, Pedro Armendáriz či Arturo de Córdova, ktoré boli porovnateľné s ikonami klasického hollywoodskeho kina.

Výber filmov Filmového múzea ponúkne výnimočný náhľad do jedinečnej kinokultúry a majstrovstva filmových tvorcov. Retrospektíva potrvá do 28. februára a vznikla v spolupráci s Filmoteca de la UNAM (Mexico City) a za podpory mexického veľvyslanectva a mexického kultúrneho inštitútu vo Viedni. Filmové múzeum vo Viedni sa nachádza na Augustinerstraße 1. Bližšie informácie na www.filmmuseum.at.

Zdroj: ComPRess, kancelária mesta Viedeň v Bratislave