Veľká Epocha - Jarné zamyslenie

Pohľad na Devínsku Kobylu z Pajštúna (MTa/Veľká Epocha)

Pohľad na Devínsku Kobylu z Pajštúna (MTa/Veľká Epocha)

Cez víkend sme sa aj so snúbenicou rozhodli vyjsť si spolu do prírody. Slniečko lákalo, vo vzduchu bolo cítiť jar, a tak sme dlho neváhali a vyrazili sme. Za cieľ výletu sme si vybrali Pajštún.

Zrúcanina nesklamala, stála presne tam, kde som si pamätal že stojí, ešte z čias detských výletov. Ani sa veľmi nezmenila, len hádam trocha viac obrástla machom, a zopár ďalších tehál vypadlo z už beztak sa rozpadajúcich múrov. Neboli sme ani zďaleka jediní, ktorí sa vybrali prejsť; na vrchu sme stretli niekoľko ďalších skupiniek. Jedna z nich pripomínala dávne časy dobyvateľov, už z diaľky sme počuli krik a slová, ktoré nie sú príliš vhodné na citovanie. Mal som dojem, že je to skupina mladých Rómov, zrejme z nejakého výchovného ústavu. Hoci ku nám neboli príliš priateľskí, a úprimne povedané, chvíľu mi naháňali strach, bolo mi ich nakoniec aj ľúto. Vyzerali, že v živote nezažili veľa lásky a dobrého správania od druhých.

To ma v tento jarný deň priviedlo k zamysleniu nad mnohými dnešnými ľuďmi. Prečo sa toľko hnevajú, sú takí uponáhľaní a nevrlí? Je to preto, že som k nim taký aj ja? Nuž, musel som si priznať, že mám na tom svoj podiel. Snažil som sa teda na nevrlé správanie odpovedať správaním dobrým, aj keď to bolo ťažké. A čuduj sa svete-všimol som si, že aj správanie skupinky sa zmenilo.

Nuž aj také bývajú jarné dni, ťažké z odchádzajúcej zimy, no plné slnka. Cestou z Pajštúnu sme videli ešte niekoľko kôp snehu, ku ktorým snúbenica poznamenala: "Tá jar to je teda riadna sila. Keď príde, zima sa musí pratať." Myslím, že podobne je to aj s nami, zlé správanie sa musí pratať pred dobrým.