Veľká Epocha - Estetická hodnota čínskej maľby spočíva v jej umeleckej koncepcii

Mišpuľa japonská a horský vták z obdobia čínskej dynastie Song (1127-1279). (www.wikipedia.com)

Mišpuľa japonská a horský vták z obdobia čínskej dynastie Song (1127-1279). (www.wikipedia.com)

Čínska maľba má dlhú tradíciu a široké a hlboké kultúrne korene. Zdôrazňuje umeleckú koncepciu a iné ríše, v ktorých sa objekty objavujú.

Prostredníctvom autorovho zobrazenia symbolu, objektu alebo scenérie, s ním divák môže splynúť a oceniť vhodné estetické štandardy a morálne hranice, čím dosiahne požadované významy hlbokých právd života a vyššieho zmyslu.

Existujú tri hlavné typy umeleckých koncepcií v čínskej maľbe: otvorená, priama, prírodná, vyvážená a harmonická; noblesná, elegantná, nádherná, vznešená a dôstojná; a pokojná, pompézna a vážna.

Odjakživa boli tieto tri umelecké štýly oceňované a vychvaľované a tvorba bola akceptovaná, len ak využívala jednu z týchto troch štandardov.

Ak dielo, vytvorené na týchto základoch, vyjadrovalo ducha lojality a čestnosti alebo klasickú eleganciu a jednoduchosť, bolo veľmi cenné. Obrazy bohov, Budhov, nekonečných vesmírov a charaktery jednotlivcov, ako aj kvetov sliviek, orchideí, bambusu, či chryzantém, sú typickými príkladmi takýchto diel.

Wu Daozi (čítaj Wu Tao-c´), umelec dynastie Tang, bol uctievaný ako „svätec maľby“. Namaľoval fresky Budhov a Taov rôznych výrazov vo viac ako štyristo chrámoch v Chang a Luoyang.

Maľby zobrazujú vážnosť vznešených bytostí a slávu svätých nebeských kráľovstiev. Keď maľoval v chráme Chang´an Xingshan (Xingshan doslova znamená prejavovať milosť), obyvatelia Chang ´anu, vrátane mladých i starších sa prichádzali pozerať, obdivovať a chváliť ho.

Jeho maľby sa dotkli sŕdc ľudí najmä vďaka vyobrazeniu poučných a ušľachtilých ideálov božských bytostí. Súcit božských bytostí a čistá láskavosť boli zdrojom inšpirácie maliarovej tvorby a magnetom pre divákov. Ľudia tak boli viac presvedčení, že dobro a zlo si nájdu svoju odplatu a stávali sa viac odhodlanými v konaní dobrých skutkov.

Portréty umelca Yan Libena (z dynastie Tang) zobrazujúce prvého panovníka dynastie Tang, Li Shimina - „Pravá tvár Taizongu“ a jeho vlády - „Dvadsať štyri Lingyanovych vládnych predstaviteľov s výnimočným prínosom“ boli také obľúbené, že si nimi zaslúžil povesť „chválospev maľby“.

Jeho obraz „Západné regióny“, zobrazujúci charakter a udalosti rôznych odľahlých menšinových skupín, odráža priateľský a harmonický vzťah, ktorý existoval medzi rôznymi etnickými skupinami počas dynastie Tang.

Ďalší z jeho obrazov – „Rady Wei Zhenga“ zobrazuje úradníka Wei Zhenga (čítaj Wei Čenga) ako dáva panovníkovi Taizongovi úprimnú a čestnú radu, zachytávajúc tak cnosť panovníkovej ochoty ju akceptovať. Všetky tieto maľby chvália slávu a blahobyt dynastie Tang a sprítomňujú energický vzostup ducha, ktorý privádza ľudí späť k veciam, po ktorých hlboko túžili.

Používanie „metafor pre cnosť“ je jednou z charakteristík čínskej kultúry. Značí paralelu medzi objektmi a ľudskými cnosťami. Napríklad, bambus symbolizuje „cudnosť“, kvety slivky sú spájané so „silou charakteru“, chryzantémy symbolizujú „morálnu odvahu“ a tak ďalej, v zmysle velebenia rôznych ľudských vlastností.

Umelec Wang Mian dynastie Yuan sa počas jeho života preslávil vďaka tvarovaniu samého seba podľa charakteru kvetov slivky. Popri umeleckej kompozícii písal poéziu, čo poskytovalo výnimočný význam aj jeho maľbám.

Čínska maľba venuje veľkú pozornosť zmyslu, ktorý má obraz prezentovať. Keď divák rezonuje s umelcom, porozumie umelcovmu stavu mysle bez potreby výkladu. To od maliara vyžaduje nielen majstrovskú techniku a vytvorenie dokonalej kompozície, ale i silný morálny charakter.

V starodávnej literatúre o čínskej maľbe je napísané: „Tí, ktorí chcú študovať maľbu, musia si najprv vybudovať silný morálny charakter, potom ich maľby budú vyžarovať jedinečnú a ctihodnú atmosféru. Charakter spisovateľa je zrejmý z jeho písania, a to isté platí i pre maľovanie.“ Preto autorov morálny charakter a kultúrne zázemie boli vnímané ako priamo ovplyvňujúce kvalitu maľby. A aby sa maliarovi v práci darilo, bolo zrejmé, že musí byť v prvom rade dobrým človekom.

Umelecká koncepcia čínskej maľby môže divákovi umožniť prekročiť povrchné hranice objektov a prostredí zobrazených na diele a vstúpiť do bezhraničného časopriestoru, aby získal metafyzický zážitok života, histórie a vesmíru.

Umenie, rovnako ako všetko iné, nemôže byť oddelené od vedenia univerzálnymi princípmi. Uvádzať pravdivé princípy do praxe a šíriť princíp súcitu rôznymi spôsobmi sú nielen povinnosti umelca, ale tiež každého z nás.

Article in English