Veľká Epocha - Pipa: tradičná čínska gitara

Gitara z obdobia dynastie Tang: Známa maľba „Nočná hostina Han Xizhai

Gitara z obdobia dynastie Tang: Známa maľba „Nočná hostina Han Xizhai". (Maľba z obdobia dynastie Tang)

Pipa sa často definuje ako čínska lutna a môže vám trochu pripomínať západnú gitaru. História tohto hudobného nástroja siaha do obdobia spred 2000 rokov.

Pipa je strunový nástroj, ktorý si získal veľkú popularitu v období dynastie Tang (618-907). Na maľbách z tejto doby sa pipa objavuje ako nástroj pre víly a krásne ženy. Básnici chválili jej jemný a čistý zvuk. Bai Juvi (772-846) napísal najznámejšie verše o žene hrajúcej na pipe:

Hrubé struny zunili ako šplechot náhleho dažďa,

Jemné struny švitorili ako šepot milencov.

Štebotajúc a bzučiac, bzučiac a štebotajúc,

Ako keď perly veľké s malými padajú na nefrit.

Názov nástroja je odvodený od popisu hracích techník: „pi" znamená vybrnkávanie prstom smerom dopredu a „pa" dozadu.
Keďže dynastia Tang bola dobou, v ktorej náboženstvá, ekonomika a kultúra prekvitali, mnoho cudzincov prišlo vtedy po hodvábnej ceste do Číny. Boli medzi nimi aj perzskí muzikanti, ktorí hrali na perzskej sestre pipy - „barbate", zdokonaľovali svoje hracie techniky ako učitelia alebo slúžili ako muzikanti pre vrchnosť.

Predpokladá sa, že hruškovitý tvar pipy je znakom práve tohto perzského vplyvu, keďže počas dynastie Tang sa forma nástroja zmenila z guľatej na takú, akú ju poznáme dnes. Mnoho starých píp, ktoré sa zachovali dodnes, sú ozdobené zložitými výrezmi a intarziami na zadnej strane.

Unikátnym znakom orchestra Shen Yun Performing Arts je harmocnická súhra klasických východných a západných nástrojov. (shenyunperformingarts.org)

Pipa je významne spojená s budhizmom. V známych jaskyniach Dunhuangu sú nespočetné vyobrazenia lietajúcich krások hrajúcich na pipe.

V Kórei a Vietname sa tiež objavili tamojšie verzie nástroja.V Japonsku sa pipa stala známa v ôsmom storočí pod menom „biwa". Benten, šinto-budhistická bohyňa v japonskej ľudovej kultúre, je často vyobrazená s biwou. Bola uctievaná ako bohyňa ženskosti a strážkyňa geiší, ktoré zvykli hrať na tomto nástroji.

Od dynastií Sui (580-618) a Tang popularita pipy neklesla. Používala sa v dvorných zábavných orchestroch, ľudových súboroch a tiež ako sólový nástroj. Zatiaľ čo v dávnejších časoch hráči na pipe zvykli držať nástroj horizontálne a používali na hranie veľké brnkadlo, v Číne sa už počas dynastie Tang od neho upustilo. Muzikanti hrali na hodvábnych strunách svojimi nechtami, držiac nástroj vertikálne. V Japonsku dnes stále prevažuje brnkadlová metóda.

So zmenou vkusu v modernej dobe majú muzikanti tendenciu hrať na nylonových alebo kovových strunách, aby sa dosiahol silnejší zvuk. Tieto silné materiály si žiadali silnú brnkaciu techniku a začali byť potrebné falošné nechty. Ďalšia zmena podľa moderného chápania hudby bola spravená s ladením: moderné pipy sú bežne naladené v A-E-D-A.

Zatiaľ čo sa na pôvodnej pipe používalo len 5 až 6 pražcov, ich počet sa v 20.storočí zvýšil na viac ako 31, aby charakterizoval kompletnú európsku škálu s dvanástimi poltónmi Ako sa život stával komplikovanejším, hudba nasledovala tiež.

Od roku 2006 okúzľuje publikum newyorský súbor Shen Yun Performing Arts po celom svete a obnovuje autentickú čínsku hudbu, tanec, kostýmy a inscenáciu. Unikátnym znakom orchestra Shen Yun Performing Arts je harmocnická súhra klasických východných a západných nástrojov.

Veľká Epocha je sponzorom predstavenia Shen Yun Performing Arts a bude poskytovať informácie o čínskom tradičnom umení ako aj reportáže z tohtoročného turné súboru.

Article in English